V roku 1684 sa astronóm Edmond Halley vydáva do Cambridge s otázkou, ktorá vtedy trápi viacerých vedcov Kráľovskej spoločnosti vrátane Roberta Hooka a Christophera Wrena: aký tvar by mala mať dráha planéty, keby sila medzi ňou a Slnkom klesala s druhou mocninou vzdialenosti? Newton na Halleyho prekvapenie odpovie takmer okamžite — elipsa — pretože si to už dávnejšie sám dokázal, no výsledok nikdy nepublikoval.
Skutočný priebeh udalostí
Halley Newtona presvedčí, aby svoj dôkaz rozpracoval, a výsledkom je napokon celá Principia. Keď sa v roku 1686 rozhodne Kráľovská spoločnosť dielo vydať, zistí, že minula ročný rozpočet na knihu o rybách (De Historia piscium) a na Newtonovo dielo jej nezostali peniaze. Halley sa napokon rozhodne vydanie financovať z vlastného vrecka — namiesto sľúbeného ročného platu dostane od spoločnosti neprodané výtlačky knihy o rybách. Vďaka jeho vytrvalosti a peniazom vychádza 5. júla 1687 dielo, ktoré položí základy modernej fyziky.
A čo keby Halley neprišiel?
Newton bol v tom čase známy svojou neochotou publikovať a opakovanými spormi s kolegami (najmä s Hookom) o prioritu objavov — čo ho od zverejňovania výsledkov skôr odrádzalo. Bez vonkajšieho podnetu, akým bola Halleyho návšteva a jeho následná osobná investícia času aj peňazí, je celkom možné, že by Newtonov dôkaz zostal len súkromnou poznámkou v jeho papieroch — podobne ako mnohé iné jeho výpočty, ktoré nikdy nezverejnil. Zákon gravitácie by v takom prípade pravdepodobne objavil (a publikoval) niekto iný, no o koľko neskôr — o roky, či desaťročia — už zostáva len v rovine špekulácie. Isté je len to, že bez jedného vytrvalého astronóma by dejiny fyziky mohli vyzerať citeľne inak.