Bitka, ktorá zlomila Spartu
- júla 371 pred Kr. sa pri gréckych Leuktrách odohrala bitka, ktorá natrvalo ukončila povesť spartskej armády ako neporaziteľnej. Tébsky vojvodca Epameinondas postavil proti tradičnej spartskej taktike vlastnú inováciu — namiesto rovnomerného šíku sústredil elitné jednotky do nezvyčajne hlbokej, päťdesiatradovej kolóny na ľavom krídle, priamo oproti kráľovi Kleombrotovi a jeho najlepším bojovníkom. Spartské pravé krídlo sa zrútilo, kráľ padol a s ním aj tri storočia spartskej vojenskej nadvlády nad Gréckom.
O 1785 rokov neskôr: hranica v Kostnici
- júla 1415 bol v nemeckej Kostnici upálený český kazateľ a reformátor Jan Hus. Koncil, ktorý ho pozval s prísľubom ochranného glejtu od cisára Žigmunda, ho napokon uväznil a odsúdil za odmietnutie odvolať svoje učenie — Hus trval na tom, že sa mýli iba vtedy, ak mu to niekto dokáže z Písma. Podľa tradovanej historky, keď istá starenka v dobrej viere priložila na jeho hranicu ďalšie drevo, Hus mal zvolať: „Ó, svätá prostota!“
O ďalších 120 rokov neskôr: druhá hranica
- júla 1535 postihol podobný osud anglického štátnika Thomasa Morea — kráľ Henrich VIII. ho dal popraviť za odmietnutie uznať kráľa za hlavu anglikánskej cirkvi namiesto pápeža. More na popravisku vyhlásil, že zomiera ako „kráľov dobrý sluha, no predovšetkým Boží“.
Zhoda, nie náhoda historikov
Dva prípady popravy za vernosť svedomiu, presne 120 rokov od seba, na ten istý kalendárny deň — dodnes si Česi 6. júla pripomínajú Husa ako štátny sviatok.