Slovo „raketa“ pochádza z talianskeho „rocchetta“, čo doslova znamená „malé vretienko“ — odvodené od „rocca“, teda praslice, nástroja používaného pri pradení nití. Tvar slova siaha ešte hlbšie, k longobardskému „rocko“ a praGermánskemu „rukkô“, ktoré označovalo palicu s voľne uviazanými vláknami ľanu na pradenie.
Dôvod, prečo sa slovo prenieslo na strelu, je jednoduchý — valcovitý tvar priadzového vretienka pripomínal tvar prvých pyrotechnických projektilov. Podobný posun významu prešlo aj slovo „fuseláž“, odvodené z latinského „fusus“ (vreteno, kolovrátok). Od 16. storočia už „raketa“ v taliančine aj ďalších jazykoch označovala valcovitý projektil vystreľovaný spaľovaním — spočiatku len ako ohňostroj. Moderný, kozmický význam slova sa ustálil až v 20. storočí, no pôvodný obraz vretienka v ňom zostal dodnes.