Posledná noc Romanovcov
V noci zo 16. na 17. júla 1918 popravčia četa pod velením Jakova Jurovského zavraždila v pivnici Ipaťjevovho domu v Jekaterinburgu bývalého ruského cára Mikuláša II., jeho manželku Alexandru, ich päť detí - dcéry Oľgu (22), Taťjanu (21), Máriu (19) a Anastáziu (17) a syna careviča Alexeja (13) - spolu so štyrmi sluhami vrátane rodinného lekára Jevgenija Botkina. Poprava trvala približne dvadsať minút, padlo počas nej okolo sedemdesiat výstrelov. Telá previezli do lesa Koptjaki, kde ich najprv ukryli do banskej šachty a neskôr prekopali plytký hrob pod železničnými podvalmi. Uralský sovietsky výbor rozhodol o poprave 29. júna, moskovský súhlas prišiel kódovaným telegramom tesne pred činom - priama písomná objednávka od Lenina alebo Sverdlova sa nikdy nenašla, no obaja vraždu následne schválili. Verejnosti oznámili len smrť Mikuláša, osud zvyšku rodiny tajili roky.
O 27 rokov neskôr, pri tom istom kalendárnom dátume
- júla 1945 sa v zámku Cecilienhof pri Postupime pri Berlíne zišli na prvom rokovaní Postupimskej konferencie vodcovia troch veľmocí - americký prezident Harry Truman, britský premiér Winston Churchill (ktorého v priebehu rokovaní 28. júla nahradil novozvolený Clement Attlee) a sovietsky vodca Jozif Stalin. Do 2. augusta rozhodli o rozdelení Nemecka na štyri okupačné zóny, posunuli jeho východnú hranicu na líniu riek Odra a Nisa, uznali poľskú vládu podporovanú Moskvou a dohodli súdy s nacistickými vojnovými zločincami. Za rokovacím stolom tak sedel vodca štátu, ktorý vznikol z revolúcie, čo o presne 27 rokov skôr, v ten istý deň, popravila poslednú ruskú cársku rodinu - a ktorý sa práve v Postupime stal jednou z troch veľmocí rozhodujúcich o osude povojnovej Európy.