1. júla 1979 sa prezidentom Iraku stal Saddám Husajn, ktorý k tomu prinútil odstúpiť dovtedajšieho prezidenta Ahmada Hasana al-Bakra. Už o šesť dní neskôr, 22. júla 1979, si na videozázname z natáčaného zjazdu strany Baas vynútil verejné odhalenie údajných sprisahancov v strane — 68 označených funkcionárov bolo zatknutých, 22 z nich napokon popravených, časť ostatných vysokopostavených straníkov sa dokonca podieľala na exekúcii ako členovia popravnej čaty.

Počas 24 rokov pri moci Irak zažil rozsiahle investície do infraštruktúry, škôl a zdravotníctva, no zároveň rozsiahly systém sledovania a mučenia. Husajnova vláda znárodnila ropný priemysel, rozpútala iracko-iránsku vojnu (1980-1988), v roku 1990 napadla Kuvajt a utrpela porážku vo vojne v Perzskom zálive. Jeho vláda si podľa odhadov vyžiadala 250- až 290-tisíc iráckych životov. V roku 2003 ho zvrhla invázia vedená Spojenými štátmi, v decembri toho istého roka bol zajatý a v decembri 2006 popravený za zločiny proti ľudskosti.