Podľa rímskeho historika Tacita sa 18. júla roku 387 pred n. l. (podľa tradičného datovania 390 pred n. l.) odohrala pri rieke Allia neďaleko Ríma bitka, v ktorej galský kmeň Senonov pod vedením náčelníka Brenna rozdrvil rímske vojsko veliteľa Quinta Sulpicia Longa. Porážka bola taká zdrvujúca, že galské vojská následne bez väčšieho odporu vyplienili samotný Rím.
Rimania si tento dátum — dies Alliensis, „deň Allie" — označovali v kalendári ako mimoriadne nešťastný, dies religiosus, počas ktorého sa vyhýbali akýmkoľvek verejným ani náboženským úkonom. Strach z ďalšej galskej invázie (metus Gallicus) pretrval v rímskej spoločnosti stáročia — ešte v rokoch 228, 216 a 114 pred n. l. Rimania vo chvíľach paniky z galskej hrozby siahli po ľudskej obete, hoci to bolo v priamom rozpore s ich vlastnými zvykmi.