V lete 1831 sa z Haliče a Ruska cez Karpaty šírila epidémia cholery. Úrady na jej potlačenie nariaďovali preventívne opatrenia vrátane podávania liekov — čo medzi poddaným obyvateľstvom, ktoré chorobe nerozumelo a úradom neverilo, vyvolávalo podozrenie, že ide o zámernú otravu.
Útok na chirurga
- júla 1831 napadol rozhnevaný dav v Košiciach chirurga Františka Lehockého, ktorý odporúčal deťom preventívne podávanie takzvaného vinanu. Dav si jeho zásah vyložil ako pokus o otrávenie detí a reagoval násilím.
Nepokoje sa menia na povstanie
Správa o útoku sa z Košíc rýchlo rozšírila do okolia a v priebehu niekoľkých dní sa spontánne nepokoje rozrástli do rozsiahleho východoslovenského roľníckeho povstania, ktoré zasiahlo veľkú časť východného Slovenska. Cholerová panika sa spojila s dlhodobo narastajúcim hnevom poddaných voči feudálnemu útlaku — a to, čo začalo ako útok na jedného lekára, sa zmenilo na najväčšie ľudové povstanie na Slovensku v celom 19. storočí.
Krvavé potlačenie
Cisárska armáda povstanie potlačila v priebehu augusta a septembra 1831. Vojenské súdy následne odsúdili a popravili 119 povstalcov a viac ako 4000 ľudí uväznili. Napriek krutému potlačeniu povstanie prinútilo uhorské úrady venovať väčšiu pozornosť sociálnej situácii poddaných na východnom Slovensku.