Zničenie sondy Mariner 1 pre chýbajúci znak v navádzacom softvéri nebolo posledným prípadom, keď malá chyba v kóde spôsobila obrovskú škodu. O tridsaťštyri rokov neskôr, v roku 1996, sa európska raketa Ariane 5 pri svojom prvom štarte rozpadla po necelej minúte letu — príčinou bolo pretečenie číselnej premennej v softvéri prevzatom z predchádzajúcej, pomalšej rakety Ariane 4, ktorý s vyššími rýchlosťami novej rakety nepočítal.
Rovnaký princíp, nové odvetvia
Podobné zlyhania sa odvtedy objavili aj mimo kozmonautiky. Chybný softvér riadiaci automatické korekcie stability u dopravných lietadiel Boeing 737 MAX prispel k dvom smrteľným haváriám v rokoch 2018 a 2019. Testovacie vozidlá s asistovaným riadením opakovane zlyhali práve v okrajových, zle otestovaných situáciách, ktoré vývojári nepredvídali. Vo všetkých prípadoch nešlo o zlyhanie fyzického materiálu, ale o rozhodnutie zakódované do niekoľkých riadkov, ktoré sa v kritickej chvíli ukázalo ako nesprávne.
Prečo je to dnes ešte naliehavejšie
S nástupom systémov umelej inteligencie, ktoré sa čoraz častejšie rozhodujú autonómne — od riadenia áut po zdravotnícku diagnostiku — sa otázka z roku 1962 vracia v naliehavejšej podobe: ako otestovať systém na situácie, ktoré si jeho tvorcovia vôbec nevedeli predstaviť? Mariner 1 pripomína, že odpoveď zatiaľ nie je jednoduchá ani po viac než šiestich desaťročiach softvérového inžinierstva.