- júla 1962 odštartovala z Cape Canaveral raketa Atlas-Agena so sondou Mariner 1 na palube — mal to byť prvý americký pokus doletieť až k Venuši. Let netrval ani päť minút.
Výpadok signálu, ktorý odhalil chybu
Krátko po štarte nakrátko vypadlo spojenie medzi raketou a pozemnou radarovou stanicou, ktorá jej dodávala presné údaje o polohe. Pre tento prípad existoval záložný navádzací program — mal krátkodobý výpadok prekonať tak, že by dráhu dopočítal z vlastných predchádzajúcich meraní. Problém bol v tom, že v ručne prepisovanom matematickom vzorci pre tento výpočet chýbal jeden diakritický znak (vodorovná čiarka nad symbolom, tzv. overbar, označujúca vyhladenú hodnotu rýchlosti). Bez neho program interpretoval bežné, drobné výkyvy rakety ako nebezpečné odchýlky od kurzu a začal vydávať prudké, chybné riadiace povely.
Odpálenie namiesto pádu do mora
Keď sa raketa začala nekontrolovateľne nakláňať a hrozilo, že by mohla dopadnúť na obývanú oblasť alebo na lodné trasy v Atlantiku, bezpečnostný dôstojník na zemi aktivoval jej samodeštrukciu. Mariner 1 explodoval vo vzduchu asi 290 sekúnd po štarte. Misia, ktorá stála približne 18,5 milióna dolárov, sa tak skončila skôr, než čo i len opustila zemskú atmosféru smerom k Venuši. Spisovateľ Arthur C. Clarke chybu neskôr označil za „najdrahší spojovník v dejinách" — hoci technicky nešlo o skutočný spojovník v kóde, ale o chýbajúci matematický znak (overbar) v ručne prepísanom vzorci, fráza sa uchytila ako symbol toho, aké drahé môžu byť najmenšie chyby.
Poučenie, ktoré prežilo dodnes
O necelý mesiac neskôr, 27. augusta 1962, odštartovala takmer identická sonda Mariner 2 — tentoraz s opraveným kódom — a stala sa prvou sondou, ktorá úspešne preletela okolo inej planéty. Nehoda Marineru 1 sa odvtedy vyučuje ako učebnicový príklad toho, prečo je kontrola softvéru v kritických systémoch rovnako dôležitá ako kontrola hardvéru.