Mesiac po vstupe Slovenska do vojny proti Sovietskemu zväzu po boku Nemecka postupovala slovenská Rýchla brigáda hlboko na ukrajinskom území. 22. júla 1941 sa pri obci Lypovec stretla s jednotkami sovietskej 44. horskej divízie — a strhla sa bitka, ktorá sa zapísala do slovenských vojnových dejín ako jej najkrvavejší jediný deň.
Útok, ktorý sa nevydaril
Slovenské jednotky zaútočili na Lypovec pomerne neopatrne — niekoľkým tankom LT-35 sa síce podarilo preraziť priamo do obce, no obranca ich tam obkľúčil a odrezal. Počas pokusu o ich vyslobodenie sovietske delostrelectvo viacero tankov poškodilo alebo úplne zničilo.
Straty, aké sa už nezopakovali
Rýchla brigáda v boji o Lypovec prišla o vyše 260 mužov, z toho 75 padlo — najvyššie jednodňové straty spomedzi všetkých slovenských jednotiek počas celej vojny. Vyradených bolo dvanásť tankov — päť úplne zničených a ďalších sedem poškodených — a množstvo ďalšej techniky. Sovietska strana podľa odhadov stratila okolo 700 vojakov a vyše tisíc bolo zranených; jeden zo sovietskych plukov prišiel o 60 % svojho stavu. Napriek slovenským stratám sa Červená armáda z Lypovca druhý deň stiahla.
Dôsledok: vznik Rýchlej divízie
Skúsenosti z bojov, akým bol Lypovec, viedli k reorganizácii jednotky — z pôvodnej Rýchlej brigády napokon vznikla Rýchla divízia, ktorá pokračovala v ťažení na východnom fronte.