- júla 1983 vzlietol let Air Canada 143 z Montrealu do Edmontonu. Vo výške 12 500 metrov nad severným Ontáriom obom motorom moderného Boeingu 767 — jedného z prvých lietadiel spoločnosti používajúcich metrický systém — postupne došlo palivo a napokon sa úplne zastavili.
Chyba v prepočte, nie v technike
Príčinou nebola porucha lietadla, ale ľudská chyba pri tankovaní. Palivomer bol pri tomto konkrétnom lete mimo prevádzky a pozemný personál musel množstvo paliva dopočítať ručne — pri prepočte medzi librami a kilogramami sa pomýlili natoľko, že lietadlo malo na palube len asi polovicu paliva, ktoré si let vyžadoval.
Skúsenosť s klzákmi rozhodla
Kapitán Bob Pearson mal okrem tisícok hodín na dopravných lietadlách aj skúsenosti s pilotovaním klzákov (vetroňov) a spolu s druhým pilotom Mauriceom Quintalom dokázal 132-tonový stroj bez motorov doklzať takmer 100 kilometrov k bývalej vojenskej základni v kanadskom mestečku Gimli, ktorú medzitým premenili na pretekársku dráhu. Práve na nej sa v ten deň konalo motoristické podujatie s divákmi — lietadlo pristálo bezpečne a nikto z 61 cestujúcich ani 8 členov posádky pri tom nezahynul.
Paradox, ktorý dal lietadlu prezývku
Presnosť a chladnokrvnosť posádky sa dodnes vyučuje na leteckých školách ako príklad zvládnutia krízovej situácie. Lietadlo si vyslúžilo prezývku "klzák z Gimli" (Gimli Glider) — paradoxný titul pre stroj, ktorý bol postavený na to, aby lietal vďaka motorom, no do histórie sa zapísal práve tým, že bez nich dokázal bezpečne pristáť.