Štyri momenty, ktoré si 24. júl v rôznych rokoch zapísal do dejín, spája jedno: niečo skryté sa muselo ukázať na svetle - stratené mesto, spálené mesto, nová hranica aj magnetofónová páska.
Mesto, ktoré nikdy nebolo stratené
- júla 1911 doviedol miestny farmár a krčmár Melchor Arteaga amerického historika Hirama Binghama III. k ruinám vysoko nad údolím rieky Urubamba v peruánskych Andách. Bingham ich neskôr preslávil ako "stratené mesto Inkov" Machu Picchu. Realita bola menej dramatická: na terasách už roky hospodárili kečuánski roľníci Richarte a Alvarez a Peruánec Agustín Lizárraga tam zanechal nápis s dátumom už v roku 1902. Bingham to vo svojom denníku spočiatku priznal - v neskorších knihách si však "objav" pripísal sám.
Noc, keď zhorel Hamburg
O tridsaťdva rokov neskôr, v noci z 24. na 25. júla 1943, odštartovali britské a kanadské letky Operáciu Gomora - najničivejšiu leteckú kampaň, akú dovtedy Nemecko zažilo. Bombardéry prvýkrát použili takzvané "Window": oblaky hliníkových pásikov, ktoré takmer úplne zaslepili nemecký radar. Z 791 lietadiel padlo len 12 - no na zemi si prvá noc vyžiadala približne 1 500 obetí a do konca celej operácie v novembri ich bolo vyše 30-tisíc.
Ríša padla, štát sa narodil
- júla 1923 podpísali Turecko a sedem spojeneckých mocností v švajčiarskej Lausanne zmluvu, ktorá nahradila zamietnutú Sèvresku zmluvu a medzinárodne uznala hranice modernej Tureckej republiky - výsledok vojenského víťazstva tureckého národného hnutia pod vedením Mustafu Kemala Atatürka.
Pásky, ktoré zvrhli prezidenta
A 24. júla 1974 Najvyšší súd USA jednomyseľne nariadil prezidentovi Richardovi Nixonovi vydať nahrávky z Bieleho domu špeciálnemu prokurátorovi kauzy Watergate. Súd odmietol Nixonovu obhajobu absolútnou exekutívnou výsadou. O šestnásť dní, 9. augusta 1974, Nixon ako prvý a doteraz jediný americký prezident v úrade rezignoval.