Deň pred štartom Telstaru 1 uskutočnili Spojené štáty vysokoatmosférický jadrový test Starfish Prime, ktorý vytvoril umelý radiačný pás okolo Zeme. Telstar sa ním pri každom obehu prelietaval a žiarenie mu napokon poškodilo elektroniku natoľko, že necelý rok po štarte definitívne prestal fungovať. Bol jedným zo siedmich satelitov, ktoré v dôsledku tohto testu v priebehu niekoľkých mesiacov vyradili z prevádzky.
Rovnaká otázka, nové technológie
Dnes, keď okolo Zeme obieha niekoľko tisíc aktívnych satelitov vrátane rozsiahlych konštelácií poskytujúcich internet, sa otázka zraniteľnosti vesmírnej infraštruktúry vracia v novej podobe. Namiesto testov jadrových zbraní vo vesmíre dnes odborníci diskutujú najmä o pozemných protisatelitných raketách, rušení signálu a kybernetických útokoch na riadiace systémy družíc — no princíp zostáva rovnaký: infraštruktúra, na ktorej dnes závisí komunikácia, navigácia aj vojenské operácie, sa nachádza v prostredí, ktoré nedokážeme úplne kontrolovať ani chrániť.
Čo sa poučilo a čo nie
Skúsenosť s Telstarom viedla k lepšiemu pochopeniu radiačného prostredia okolo Zeme a k odolnejšiemu dizajnu neskorších satelitov. Napriek tomu zostáva základný paradox rovnaký ako v roku 1962: čím viac sa spoločnosť spolieha na satelitnú infraštruktúru, tým väčšie sú dôsledky jej prípadného výpadku — či už spôsobeného prírodnou udalosťou, ako je slnečná búrka, alebo zámerným ľudským zásahom.