- júla 1962 o tretej hodine popoludní videli diváci v Európe aj Amerike po prvý raz to isté naživo — obrazy Sochy slobody a Eiffelovej veže preniesol cez Atlantik komunikačný satelit Telstar 1. Odhaduje sa, že prenos, ktorý zahŕňal aj tlačovú konferenciu prezidenta Kennedyho a úryvok z bejzbalového zápasu, sledovalo vyše 200 miliónov ľudí na oboch stranách oceánu.
Guľa s priemerom necelého metra
Telstar 1, vyvinutý a financovaný americkou spoločnosťou AT&T, vypustila NASA 10. júla 1962 z Cape Canaveral — bola to prvá vesmírna misia financovaná súkromnou firmou. Samotný satelit mal tvar gule s priemerom necelých 88 centimetrov a hmotnosťou vyše 77 kilogramov, poháňanej slnečnými článkami. Obiehal Zem po eliptickej dráhe, takže pozemné stanice v americkom Andoveri a francúzskom Pleumeur-Bodou ho mohli súčasne "vidieť" len asi 20 minút z každého obehu — počas tohto okna sa musel celý prenos stihnúť.
Neviditeľná jazva z jadrového testu
Len deň pred štartom Telstaru, 9. júla 1962, uskutočnili Spojené štáty vysokoatmosférický jadrový test s krycím názvom Starfish Prime, ktorý vo výške 400 kilometrov vytvoril umelý radiačný pás okolo Zeme. Telstar sa ním prelietaval pri každom obehu a žiarenie postupne poškodzovalo jeho tranzistory. Prvé poruchy sa prejavili už v novembri 1962, definitívne satelit prestal fungovať vo februári 1963 — menej než rok po štarte.
Prečo na tom záleží dodnes
Napriek krátkej životnosti Telstar 1 dokázal niečo, čo dovtedy nebolo možné — preniesť živý obraz cez oceán bez podmorských káblov. Princíp, ktorý demonštroval, je priamym predchodcom dnešnej satelitnej komunikácie, od družicovej televízie až po internet cez nízkoobežné konštelácie satelitov.