Cesta k rokovaciemu stolu
Po parlamentných voľbách z 5. a 6. júna 1992, v ktorých na Slovensku presvedčivo zvíťazilo Hnutie za demokratické Slovensko (HZDS) Vladimíra Mečiara a v českých krajinách Občianska demokratická strana (ODS) Václava Klausa, sa oba tábory stretli už 8. júna 1992 vo vile Tugendhat v Brne. Zhodli sa, že spoločný štát v doterajšej podobe nie je dlhodobo udržateľný. 17. júla 1992 potom Slovenská národná rada schválila Deklaráciu o zvrchovanosti Slovenskej republiky.
Piate kolo v Bratislave
- a 23. júla 1992 sa v sídle slovenskej vlády v Bratislave uskutočnilo v poradí piate kolo rokovaní medzi ODS a HZDS. Výsledkom bola dohoda o legitímnom zániku federácie — teda politická zhoda na tom, že spoločný štát sa rozdelí ústavnou cestou, nie jednostranným vyhlásením. O rozdelení majetku federácie sa strany na tomto stretnutí nezhodli.
Od dohody k rozchodu
Definitívne detaily rozdelenia federálneho majetku a ďalšie kroky dohodli Klaus s Mečiarom až o mesiac neskôr, 26. augusta 1992, na neformálnom stretnutí vo vile Tugendhat v Brne. Federálne zhromaždenie napokon 25. novembra 1992 schválilo ústavný zákon o zániku ČSFR a od 1. januára 1993 vznikli dva samostatné štáty — Slovenská republika a Česká republika. Bratislavské rokovania z 22.–23. júla 1992 tak boli jedným z kľúčových krokov na tejto ceste, hoci nešlo o finálne rozhodnutie.