Slovo satelit pochádza z latinského satelles (v druhom páde satellitis), čo označovalo telesného strážcu alebo príslušníka sprievodu, ktorý sprevádzal významnú osobu — panovníka, vojvodcu či úradníka.
Od strážcu k mesiacu
Astronomický význam slovu dal na začiatku 17. storočia nemecký astronóm Johannes Kepler. Vo svojom diele Dioptrice z roku 1611 označil slovom satelles mesiace obiehajúce okolo Jupitera, ktoré krátko predtým objavil Galileo Galilei (sám ich pomenoval "Medicejské hviezdy" na počesť rodiny Medici). Kepler zvolil slovo zámerne obrazne — mesiace podľa neho "sprevádzajú" planétu presne tak, ako strážcovia sprevádzajú svojho pána.
Od Jupitera k Telstaru
Anglické "satellite" sa v astronomickom význame ustálilo v priebehu 17. storočia a ďalšie tri storočia označovalo výhradne prirodzené telesá obiehajúce planéty. Zmenilo sa to až v druhej polovici 20. storočia, keď ľudstvo začalo vypúšťať vlastné, umelé "sprievody" Zeme — vrátane komunikačného satelitu Telstar 1, ktorý 23. júla 1962 preniesol prvý živý televízny signál cez Atlantik.
Slovo, ktoré prežilo štyri storočia
Dnes slovo satelit používame voľne aj mimo astronómie — od "satelitných štátov" v politike až po "satelitné mestečká" v urbanizme. Vo všetkých prípadoch si však ponecháva pôvodnú myšlienku: niečo menšie, čo sa pohybuje v tesnej väzbe okolo niečoho väčšieho.