Robert William Seton-Watson prišiel do Viedne prvýkrát v roku 1905 ako mladý britský historik s obdivom k Uhorsku. Ten sa zmenil po tom, čo sa oboznámil s dôsledkami maďarizačnej politiky - podľa tradovanej historky mu vtedy niekto z uhorských úradníkov povedal, že Slováci ako národ vlastne "neexistujú". Táto skúsenosť ho nasmerovala k celoživotnému štúdiu národnostnej otázky v habsburskej monarchii.
Cesta po Slovensku a kniha, ktorá šokovala Britániu
V roku 1907 podnikol rozsiahlu cestu po slovenských krajoch, počas ktorej sa stretol s Pavlom Országhom Hviezdoslavom, Andrejom Hlinkom aj Milanom Hodžom. Pod pseudonymom "Scotus Viator" (Škótsky pútnik) v roku 1908 vydal knihu Racial Problems in Hungary, ktorá zdokumentovala volebné zneužívanie a maďarizačný útlak - dielo, ktoré ho etablovalo ako popredného anglicky píšuceho odborníka na národnostné pomery v Uhorsku.
Spojenec Masaryka a architekt novej mapy Európy
Počas prvej svetovej vojny úzko spolupracoval s Tomášom Garriguom Masarykom a jeho zahraničným odbojom a svojimi textami výrazne pomohol presadiť myšlienku samostatného československého štátu na mierovej konferencii. V roku 1923 vydal knihu The New Slovakia, venovanú povojnovému vývoju na Slovensku. Univerzita Komenského mu v roku 1928 udelila čestnú medailu; Slovensko jeho zásluhy pripomenulo aj oveľa neskôr pamätnou doskou v Ružomberku, jednom z miest jeho slovenskej cesty z roku 1907. Zomrel 25. júla 1951.