Roľník, ktorý sa stal partizánskym veliteľom
Viliam Žingor sa narodil 30. júla 1912 v Bystričke pri Martine. Keď v júli 1943 odmietol nastúpiť do vojenskej služby, ukryl sa v horách nad rodnou obcou a na jar 1944 tam založil partizánsku skupinu, z ktorej do augusta vyrástol výcvikový tábor. Od 25. augusta 1944 velil slovenskej jednotke 1. československej partizánskej brigády M. R. Štefánika, ktorá sa neskôr rozrástla a bojovala aj v Rajeckej doline. Za zásluhy v SNP dostal Rad Slovenského národného povstania I. triedy.
Od člena Slovenskej národnej rady k odporcovi komunistov
Po vojne pôsobil Žingor spočiatku úspešne vo verejnom živote - v roku 1945 vstúpil do komunistickej strany, v roku 1946 sa stal poslancom Slovenskej národnej rady a pôsobil ako generálny tajomník Zväzu slovenských partizánov. Čoraz kritickejší voči smerovaniu komunistickej politiky však v roku 1947 zo strany vystúpil.
Zatknutie, inscenovaný proces a poprava
Po komunistickom prevrate vo februári 1948 prišiel Žingor o všetky funkcie a stal sa terčom perzekúcie. Príslušníci Štátnej bezpečnosti ho zatkli 27. novembra 1949 v Rajeckej doline. Od 18. do 21. októbra 1950 stál pred súdom v inscenovanom procese spolu s priemyselníkmi, veľkostatkármi a politikmi, obvinený z velezrady a protištátnej činnosti. Obesili ho 18. decembra 1950 v Bratislave spolu s dvoma ďalšími odsúdenými. Plne ho rehabilitovali až po roku 1989 - prezident Václav Havel ho posmrtne povýšil na generála a udelil mu Rad M. R. Štefánika III. triedy.