Prečo znie Ignác ako oheň, hoci pôvodne s ním nemal nič spoločné

Rímsky pôvod

Meno Ignác (lat. Ignatius) pochádza z rímskeho rodového mena Egnatius, ktorého pôvodný význam nie je známy – predpokladá sa, že má etruský pôvod.

Ako sa „Egnatius“ zmenil na „Ignatius“

Postupom času sa výslovnosť a pravopis mena posunuli tak, aby pripomínali latinské slovo ignis – „oheň“. Vznikla tak takzvaná ľudová etymológia: meno začalo znieť, akoby znamenalo „ohnivý“ alebo „planúci“, hoci s ohňom pôvodne nemalo nič spoločné.

Ako sa meno rozšírilo

K popularite mena prispeli viacerí kresťanskí svätci – najmä Ignác Antiochijský, raný cirkevný otec, a neskôr Ignác z Loyoly, ktorý zomrel presne 31. júla 1556 a založil jezuitský rád. Vďaka nemu sa spojenie mena s „horlivosťou pre vieru“ ešte utužilo – hoci ide, ako sme videli, o jazykovú náhodu, nie o pôvodný význam.