Listina z horských údolí
1. augusta 1291 uzavreli zástupcovia troch alpských spoločenstiev – Uri, Schwyz a Unterwalden – spojenectvo, ktoré je dnes známe ako Federálna listina (Bundesbrief). Dokument sa zaviazal, že si obyvatelia údolí budú vzájomne pomáhať pri ochrane majetku a ciest a že spory medzi sebou budú riešiť bez zásahu cudzích sudcov.
Za zakladajúci dokument dnešného Švajčiarska ho prvýkrát navrhla v správe z 21. novembra 1889 švajčiarska spolková vláda – v súvislosti s pripravovanou oslavou 600. výročia konfederácie v roku 1891.
Prečo sa údolia spojili
Uri, Schwyz a Unterwalden ležali na trase cez Gotthardský priesmyk – kľúčovú obchodnú tepnu naprieč Alpami – a už predtým získali od cisárov tzv. ríšsku bezprostrednosť, teda priame podriadenie cisárovi bez feudálneho pána medzi nimi. Túto výsadu však ohrozovala rozpínavosť rodu Habsburgovcov: kráľ Rudolf I. si nárokoval kontrolu nad regiónom a v roku 1289 dokonca obliehal Bern. Spojenectvo troch údolí bolo predovšetkým praktickou obrannou reakciou na tento tlak.
Legenda verzus listina
Zo školských učebníc je možno známejšia takzvaná Rütlijská prísaha – dramatické stretnutie zástupcov troch kantónov na lúke Rütli, ktoré neskôr opísal Friedrich Schiller v hre o Viliamovi Tellovi. Kronikár Aegidius Tschudi ju však datoval až do roku 1307, o šestnásť rokov neskôr než podpis Federálnej listiny. Historicky doloženým základom švajčiarskej štátnosti je teda listina z roku 1291 – Rütlijská prísaha zostáva populárnou, no nepotvrdenou legendou.
Od troch údolí ku konfederácii
K pôvodným trom kantónom sa postupne pridávali ďalšie mestá a územia. Dnešné Švajčiarsko tvorí 26 kantónov a 1. august sa slávi ako švajčiarsky národný sviatok – pripomienka dňa, keď sa niekoľko horských spoločenstiev rozhodlo, že spoločne obstoja proti oveľa mocnejšiemu susedovi.