Logika roku 1291
Tri alpské údolia – Uri, Schwyz a Unterwalden – neboli veľmocou. Boli to malé, roztrúsené spoločenstvá na okraji vplyvnej ríše. Presne táto slabosť ich však donútila k spojenectvu: samostatne by voči rozpínavosti Habsburgovcov nemali šancu, spoločne dokázali vyjednávať a v prípade potreby aj brániť svoje záujmy.
Rovnaký vzorec, iné storočie
Struktúrne ide o vzorec, ktorý sa v medzinárodných vzťahoch opakuje dodnes: menšie a stredne veľké štáty, ktoré samy o sebe nemajú dostatočnú vyjednávaciu silu voči veľkým mocnostiam, sa spájajú do aliancií a spoločenstiev – vojenských, hospodárskych aj politických – aby si spoločne vydobyli postavenie, aké by jednotlivo nezískali.
Cena za bezpečnosť
Tak ako sa kantóny v roku 1291 zaviazali navzájom si pomáhať a riešiť spory bez zásahu zvonka, aj dnešné aliancie stoja na podobnom kompromise: časť samostatnosti sa vymieňa za kolektívnu silu a bezpečnosť. Rozdiel je v mierke – namiesto troch horských údolí ide dnes o kontinenty prepojené zmluvami, no logika malých, ktorí sa spájajú proti tlaku veľkých, ostáva rovnaká.