Zlato uprostred propagandy
Berlínske olympijské hry v roku 1936 mali podľa nacistického režimu predviesť svetu fyzickú aj kultúrnu prevahu Nemecka. Adolf Hitler a jeho propagandistický aparát počítali s tým, že hry potvrdia teóriu o nadradenosti bielej "árijskej rasy".
Do tohto scenára nezapadal syn afroamerických nájomných roľníkov z Alabamy Jesse Owens. 3. augusta 1936 vyhral finále behu na 100 metrov, keď na druhom mieste skončil jeho krajan Ralph Metcalfe. Bolo to prvé zo štyroch zlatých medailí, ktoré Owens na hrách napokon získal - k šprintu na 100 metrov pridal aj 200 metrov, skok do diaľky a štafetu 4x100 metrov.
Symbol, ktorý prežil dobu
Owensove výkony sa stali jedným z najsilnejších symbolických momentov v dejinách športu - dôkazom priamo na pôde nacistického Nemecka, že ideológia rasovej nadradenosti nemá s realitou nič spoločné. Po návrate domov do USA sa napriek olympijskej sláve musel Owens ešte roky vyrovnávať so segregáciou a rasizmom vo vlastnej krajine - realita, ktorá jeho triumfu dodáva ešte trpkejší rozmer.