Prieskumník pred veľkým skokom
Sonda Lunar Orbiter 1 odštartovala 10. augusta 1966 a po takmer 92-hodinovom lete sa 14. augusta 1966 dostala na eliptickú obežnú dráhu okolo Mesiaca. Bola prvou z piatich sond programu Lunar Orbiter, ktorých úlohou bolo zmapovať mesačný povrch a nájsť dostatočne rovné a bezpečné miesta na pristátie pripravovaných misií Surveyor a najmä pilotovaných lodí Apollo.
Vyše 200 fotografií a prvý pohľad na Zem znad Mesiaca
Počas misie odfotografovala 42 vysoko kvalitných a 187 stredne kvalitných záberov pokrývajúcich vyše 5 miliónov štvorcových kilometrov povrchu - splnila tak približne 75 % plánovaných úloh. Už 23. augusta 1966, len deväť dní po vstupe na obežnú dráhu, vytvorila vôbec prvú fotografiu Zeme vychádzajúcej spoza mesačného horizontu, akú kedy niekto z blízkosti Mesiaca zachytil.
Koniec, ktorý uvoľnil miesto nasledovníkovi
Sonda pracovala do 29. októbra 1966, keď ju riadiace stredisko zámerne navrhlo zrútiť na odvrátenú stranu Mesiaca - ušetrilo sa tak palivo potrebné na udržiavanie orientácie a uvoľnili sa rádiové frekvencie pre nasledujúcu sondu Lunar Orbiter 2. Zábery z celého programu Lunar Orbiter napokon pomohli vybrať miesta pristátia pre všetky pilotované misie Apollo.