Rastlina, ktorá dala meno písaniu
Slovo "charta" siaha až k egyptskému papyrusu - rastline, z ktorej sa vyrábal najstarší písací materiál. Gréci si tento výraz prevzali ako khártēs (χάρτης), označujúci list papyrusu alebo zvitok na písanie.
Z gréčtiny do latinčiny a k prvým listinám
Latinčina si slovo požičala ako charta - najprv jednoducho "list papiera", neskôr aj samotný text alebo listinu naň napísanú. Odtiaľ sa slovo dostalo do stredovekých právnych dokumentov - najznámejšia je anglická Magna Carta z roku 1215, "veľká listina" obmedzujúca moc panovníka.
Charta bez podpisu
O 726 rokov neskôr, 14. augusta 1941, dostalo starobylé slovo nový, no v jadre rovnaký význam - Atlantickú chartu, spoločné vyhlásenie Winstona Churchilla a Franklina D. Roosevelta o povojnových cieľoch, formálne nikdy nikto nepodpísal, no jej názov vedome odkazoval na stáročia starú tradíciu vyhlásení a listín deklarujúcich práva a záväzky. To isté latinské slovo dodnes žije aj v slovenčine - napríklad v slovách "karta" a "kartón" - aj v anglickom "charter".