Schôdzka, na ktorej padlo rozhodnutie
- augusta 1968 zvolal sovietsky vodca Leonid Brežnev do Moskvy predstaviteľov spojeneckých krajín Varšavskej zmluvy - Bulharska, Východného Nemecka, Maďarska a Poľska. Oznámil im, že zásah proti reformnému kurzu Alexandra Dubčeka a Pražskej jari sa uskutoční v noci z 20. na 21. augusta, a požiadal ich o "bratskú pomoc". Formalizoval tak rozhodnutie, ktoré sovietske politbyro prijalo už 16. a 17. augusta.
O dva dni neskôr prekročili hranice aj na Slovensku
V noci z 20. na 21. augusta 1968 vstúpilo do Československa približne 250-tisíc vojakov a tisícky tankov zo Sovietskeho zväzu, Poľska, Maďarska, Východného Nemecka a Bulharska. Jednotky prekračovali hranice aj z Poľska a Maďarska priamo na slovenské územie - okupácia tak nebola vzdialenou udalosťou, ale realitou, ktorá sa odohrávala aj v slovenských mestách a na slovenských cestách.
Koniec reforiem, začiatok normalizácie
Invázia ukončila obdobie politického uvoľnenia známe ako Pražská jar a otvorila cestu k dvom desaťročiam takzvanej normalizácie. Rumunsko a Albánsko sa na zásahu odmietli zúčastniť. Udalosti z augusta 1968 zostávajú jednou z najťaživejších kapitol novodobých slovenských a československých dejín.