Z latinčiny do vojenskej terminológie
Slovo "okupácia" pochádza z latinského occupatio, odvodeného od slovesa occupare - "zaujať", "obsadiť", ale doslova aj "predbehnúť, zmocniť sa niečoho skôr než iný". Pôvodný latinský význam bol pomerne neutrálny a používal sa aj v civilnom, právnom kontexte - napríklad pri zábere neobsadenej pôdy.
Ako sa slovo dostalo do medzinárodného práva
V 19. a 20. storočí sa termín ustálil predovšetkým vo vojenskom a medzinárodnoprávnom zmysle - ako dočasná kontrola nad územím cudzej mocnosti bez formálnej anexie. Práve v tomto zmysle sa slovo "okupácia" natrvalo spojilo s udalosťami po 21. auguste 1968, keď sa napriek pôvodne deklarovanej "dočasnosti" pobyt sovietskych vojsk na československom území natiahol až do roku 1991.
Slovenský novotvar "normalizácia"
S okupáciou úzko súvisí aj slovo "normalizácia" - eufemizmus, ktorý vtedajšia moc použila na označenie obdobia po roku 1968, keď sa systematicky potláčali reformy Pražskej jari. Slovo malo navodiť dojem návratu k akémusi "normálnemu" stavu, hoci v skutočnosti znamenalo opak - obnovenú cenzúru a politické čistky.