Slovensko ako nemecký satelit
Slovenský štát vznikol 14. marca 1939 pod silným nemeckým tlakom – deň predtým rokoval Jozef Tiso s Adolfom Hitlerom v Berlíne, kde mu boli predložené požiadavky, ktoré z novovzniknutého Slovenska prakticky urobili nemeckého satelita. Ochranná zmluva z 18. marca 1939 zverila Nemecku kontrolu nad slovenskou zahraničnou a čiastočne aj vojenskou politikou a Nemecko získalo aj ochrannú vojenskú zónu popri rieke Váh.
Ponuka, ktorú Bratislava neodmietla
Keď sa po podpise paktu Ribbentrop-Molotov Nemecko rozhodlo zaútočiť na Poľsko, ponúklo Slovensku účasť na ťažení výmenou za garanciu hraníc s Maďarskom a vrátenie území, ktoré Poľsko Slovensku odobralo v rokoch 1920 a 1938. Slovenskí predstavitelia ponuku prijali.
Do Poľska bez vyhlásenia vojny
- septembra 1939 prekročili slovenské jednotky štátnu hranicu bez vyhlásenia vojny súbežne s nemeckými spojencami. Divízia Jánošík postupovala smerom Spišská Belá – Javorina – Nowy Targ, o týždeň neskôr sa pridali aj divízia Rázus a rýchla skupina Kalinčiak. Do 11. septembra 1939 sa slovenské jednotky dostali na líniu Zakopané – Nowy Targ – Nowy Sącz – Jaslo – Krosno – Sanok – Lesko – Cisna. Pre rýchly postup Nemecka sa jednotky od 14. septembra začali sťahovať a záložníci boli demobilizovaní.
Územný zisk s trpkou príchuťou
Slovensko si takto vojensky vydobylo späť územia postúpené Poľsku v rokoch 1920, 1924 a 1938 s celkovou rozlohou 770 km² a 34 509 obyvateľmi, čo formálne potvrdila nemecko-slovenská hraničná zmluva z 21. novembra 1939. Slovenský štát sa tak stal jediným spojencom Nemecka, ktorý sa priamo zúčastnil na útoku, ktorým sa 1. septembra 1939 začala druhá svetová vojna.