Puč, ktorý všetko urýchlil

  1. augusta 1991 sa skupina tvrdolinuistických funkcionárov (tzv. Štátny výbor pre výnimočný stav, GKČP) pokúsila v Moskve o prevrat proti reformátorovi Michailovi Gorbačovovi, ktorého na tri dni internovali na Kryme. Puč sa do 21. augusta zrútil, no dôvera v centrálnu sovietsku moc bola nenávratne otrasená - a to aj v republikách, ktoré doteraz s vyhlásením suverenity váhali.

Mimoriadne zasadnutie v Kyjeve

Presne 24. augusta 1991 zvolala Najvyššia rada Ukrajinskej SSR mimoriadne zasadnutie a drvivou väčšinou hlasov prijala Akt vyhlásenia nezávislosti Ukrajiny. Dokument, ktorý naformuloval predseda parlamentu Leonid Kravčuk spolu s ďalšími poslancami, vyhlasoval Ukrajinu za samostatný, demokratický štát a jeho platnosť podmienil celoštátnym referendom.


Referendum, ktoré rozhodlo

  1. decembra 1991 sa v referende za nezávislosť vyslovilo vyše 90 % hlasujúcich Ukrajincov - vrátane väčšiny na prevažne rusky hovoriacom východe a na Kryme. Výsledok už nebolo možné ignorovať: o týždeň neskôr sa lídri Ruska, Ukrajiny a Bieloruska v Belovežskom lese dohodli na zániku ZSSR a 26. decembra 1991 Sovietsky zväz oficiálne prestal existovať.

Z jednej z pätnástich sovietskych republík sa tak stal štát s vyše 40-miliónovým obyvateľstvom a rozlohou, ktorá z neho robí najväčšiu krajinu ležiacu celá v Európe.