Šesť dní povstania
- augusta 1944 vyzval plukovník Henri Rol-Tanguy, veliteľ parížskeho odboja (FFI), obyvateľov mesta do zbrane. Po rokoch okupácie a týždňoch štrajkov, ktoré paralyzovali nemeckú dopravu aj správu, sa Paríž ocitol v otvorenom povstaní ešte predtým, než k nemu spojenecké velenie vôbec plánovalo dorazí - generál Eisenhower chcel mesto pôvodne obísť a sústrediť sa na postup smerom k Nemecku.
Rozkaz, ktorý sa nesplnil
- augusta Adolf Hitler explicitne nariadil, že Paríž "nesmie padnúť nepriateľovi do rúk inak než ako hromada trosiek." Nemeckí ženisti už týždne minovali mosty cez Seinu, vládne budovy aj Eiffelovu vežu. Velením mesta bol poverený generál Dietrich von Choltitz. Keď sa k nemu 25. augusta dostali spojenecké a odbojové jednotky, rozkaz na zničenie Paríža nevykonal - mesto už fakticky nemal pod kontrolou a povstanie aj rýchly postup spojencov spravili jeho splnenie prakticky nemožným.
Vjazd roty La Nueve
- augusta večer sa generál Philippe Leclerc, veliteľ 2. obrnenej divízie, rozhodol neposlúchnuť rozkaz svojho amerického nadriadeného generála Gerowa a vyslal do mesta predvoj - 9. rotu zloženú prevažne zo španielskych republikánskych utečencov pod velením kapitána Raymonda Dronna. O 21:22 dorazili k parížskej radnici (Hôtel de Ville) a vypálili prvé výstrely na nemecké pozície. Ulicami sa niesla Marseillaisa.
Kapitulácia a slávny prejav
- augusta ráno vošla do Paríža aj americká 4. pešia divízia. O 15:30 sa Choltitz vzdal na svojom veliteľstve v hoteli Meurice a následne podpísal kapituláciu na policajnej prefektúre a na stanici Gare Montparnasse. V ten istý deň predniesol Charles de Gaulle na radnici prejav, ktorý sa stal jedným z najcitovanejších vo francúzskych dejinách: "Paríž! Paríž zhanobený! Paríž zlomený! Paríž zmučený! Ale Paríž oslobodený! Oslobodený sám sebou, oslobodený svojím ľudom..." Zámerne pritom zdôraznil úlohu Francúzov, nie spojeneckých armád - týmto gestom si de Gaulle poistil legitimitu svojej dočasnej vlády.
Cena slobody
Povstanie stálo francúzsky odboj 800 až 1000 mŕtvych a 1500 zranených, Leclercova divízia mala 71 padlých. Nemecká posádka utrpela vyše 3200 mŕtvych a 12 800 mužov padlo do zajatia. Nasledujúci deň, 26. augusta, viedol de Gaulle po Champs-Élysées triumfálny sprievod, na ktorý prišli takmer dva milióny Parížanov - hoci z okolitých striech vtedy ešte spustili paľbu ukrytí kolaboranti a nemeckí ostreľovači.