Krajina na rozhraní
Od marca 1939 existoval Slovenský štát ako spojenec nacistického Nemecka, vedený Jozefom Tisom. Postupom vojny narastal v spoločnosti aj v armáde odpor voči vojnovému angažmánu po boku Nemecka. Ilegálna Slovenská národná rada spájala občiansky aj komunistický odboj a v tajnosti pripravovala vojenské povstanie s podporou dôstojníkov okolo plukovníka Jána Goliana.
Signál z Banskej Bystrice
Plán počítal s tým, že k povstaniu dôjde vo chvíli, keď sa k Slovensku priblíži front. Nemecko však 29. augusta 1944 vyslalo na slovenské územie svoje jednotky, aby predišlo hroziacemu odboju a zaistilo si dôležité komunikácie smerom na východný front. Táto okupácia paradoxne urýchlila to, čomu mala zabrániť - ešte v ten istý deň, 29. augusta 1944, vyhlásil plukovník Ján Golian z Banskej Bystrice ozbrojený odpor a vyzval slovenskú armádu, aby sa postavila na odpor.
Dva mesiace slobody v horách
Centrum povstania sa sústredilo okolo Banskej Bystrice, ktorá sa na takmer dva mesiace stala sídlom slobodného slovenského územia s vlastnou správou, tlačou a rozhlasom. Napriek počiatočným úspechom sa povstalecké jednotky - zložené z vojakov, partizánov aj civilistov - nedokázali dlhodobo brániť presile nemeckej armády. 27. októbra 1944 padla Banská Bystrica a organizovaný odpor prešiel do partizánskej vojny, ktorá pokračovala až do oslobodenia.
Odkaz, ktorý pretrval
Napriek vojenskej porážke sa Slovenské národné povstanie stalo jedným z kľúčových symbolov slovenskej štátnosti a odporu proti totalite. Dnes je 29. august štátnym sviatkom - Dňom výročia Slovenského národného povstania.