Loď, ktorá zostala v ľade
V januári 1915 uviazla expedičná loď Endurance britského polárnika Ernesta Shackletona v packovom ľade Weddellovho mora. O desať mesiacov neskôr ju ľad rozdrvil a posádka 28 mužov musela žiť na plávajúcich krách. Cieľom výpravy bolo pôvodne prejsť naprieč Antarktídou – napokon sa zmenil na boj o holé prežitie.
Cesta na okraj sveta
Po mesiacoch dryfovania na ľade a plavbe na záchranných člnoch sa mužstvo v apríli 1916 dostalo na neobývaný Elephant Island. Shackleton vzápätí s piatimi spoločníkmi vyrazil na 1300-kilometrovú plavbu otvoreným člnom James Caird cez najbúrlivejšie vody sveta až na ostrov Južná Georgia, aby priviedol pomoc.
128 dní čakania
Zvyšných 22 mužov ostalo na Elephant Islande pod velením Franka Wilda, ukrytých pod dvoma prevrátenými člnmi. Živili sa mäsom tuleňov a tučniakov a museli prežiť antarktickú zimu bez istoty, či sa Shackleton vôbec dostal na Južnú Georgiu živý.
Yelcho priráža k brehu
Shackletonovi trvalo tri neúspešné pokusy prebiť sa cez ľad, kým 30. augusta 1916 s čílskou vlečnou loďou Yelcho pod velením kapitána Luisa Parda konečne dorazil k Elephant Islandu. Do hodiny nalodil všetkých 22 mužov. Slávna hláška, ktorou hlásili záchranu – „Všetci živí, všetci zdraví" – sa stala symbolom expedície.
Výprava, ktorá sa nepodarila a predsa uspela
Shackletonova Imperial Trans-Antarctic Expedition nesplnila svoj pôvodný cieľ – prejsť kontinent. Napriek tomu sa dodnes považuje za jeden z najväčších príbehov prežitia v dejinách polárneho výskumu: všetkých 28 členov posádky sa napokon vrátilo domov živých.