Tri výstrely pred továrňou
- augusta 1918 vyšiel Vladimir Lenin z moskovskej zbrojárskej továrne Michelson, kde mal prejav k robotníkom. Pri ceste k autu naňho Fanny Kaplanová, členka Strany socialistov-revolucionárov, vystrelila trikrát z pištole Browning. Jedna guľka mu prerazila kabát, druhá zasiahla krk a ľavé pľúca, tretia uviazla v ľavom pleci.
Prežil – ale sotva
Napriek vážnym zraneniam Lenin prežil, hoci lekári mu guľky z tela úplne nikdy nevybrali. Podľa niektorých historikov mu zdravotné následky atentátu neskôr prispeli k skorším mozgovým príhodám a predčasnej smrti v roku 1924.
Popravená bez súdu
Kaplanovú zatkli ešte v deň útoku. Bez riadneho súdneho procesu ju 3. septembra 1918 popravili v moskovskom Kremli – motory nákladných áut vraj prehlušovali výstrely popravčej čaty.
Paradox neúspešného atentátu
Tu je paradox: útok, ktorý mal Leninovu vládu ukončiť, ju namiesto toho utužil. Boľševici obvinili z pokusu širšie hnutie eserov a použili ho ako zámienku na vyhlásenie tzv. červeného teroru – vlny masových popráv a represálií voči politickým odporcom, ktorá si v nasledujúcich mesiacoch a rokoch vyžiadala tisíce, možno desaťtisíce obetí.
Guľka ako urýchľovač diktatúry
Namiesto toho, aby atentát oslabil sovietsku moc, urýchlil jej premenu na policajný štát s masívnym represívnym aparátom – čo dokumentuje, ako môže zlyhaný pokus o zmenu dejín paradoxne dejiny zmeniť oveľa razantnejšie, než by to dokázal úspech.