Farmársky syn z Nového Zélandu
Ernest Rutherford sa narodil 30. augusta 1871 v dedine Brightwater na Novom Zélande ako štvrté z dvanástich detí. Vďaka štipendiu sa dostal na Cambridgeskú univerzitu do laboratória J. J. Thomsona, objaviteľa elektrónu.
Objav polčasu rozpadu a rádioaktivity
Spolu s Frederickom Soddym opísal Rutherford v roku 1902 princíp rádioaktívneho rozpadu a zaviedol pojem polčas rozpadu. Za výskum rozpadu prvkov získal v roku 1908 Nobelovu cenu za chémiu – hoci sám seba považoval predovšetkým za fyzika.
Zlatá fólia, ktorá zmenila fyziku
V roku 1911 na základe experimentu s ostreľovaním tenkej zlatej fólie alfa časticami (ktorý viedli jeho žiaci Geiger a Marsden) Rutherford ukázal, že atóm má malé, husté a kladne nabité jadro obklopené prevažne prázdnym priestorom. Vyvrátil tak dovtedy prijímaný Thomsonov „pudingový" model atómu.
Otec jadrovej fyziky
V roku 1917 sa Rutherfordovi ako prvému podarilo umelo premeniť jeden prvok na druhý – dusík na kyslík – rozbitím atómového jadra. Jeho laboratórium v Cambridgei neskôr viedlo k objavu neutrónu jeho žiakom Jamesom Chadwickom. Prvok rutherfordium (č. 104) nesie jeho meno dodnes.