Povstanie vypuklo o deň skôr
Slovenské národné povstanie začalo večer 29. augusta 1944 ako ozbrojený odpor proti nemeckej okupácii a vláde Jozefa Tisa. Centrom povstaleckého územia sa stala Banská Bystrica, kam v noci vstúpili partizánske jednotky.
Vysielač, ktorý prevzal éter
Práve tam 30. augusta 1944 odpojili miestne rozhlasové štúdio od bratislavského vysielania Slovenského rozhlasu a spustili vlastné vysielanie pod hlavičkou Slobodného slovenského vysielača. Organizovali ho skúsení rozhlasoví pracovníci na čele s Gabrielom Rapošom, jeho zástupcom Antonom Hollým, technickým riaditeľom Jozefom Vrabcom a tajomníkom Jánom Baladom.
„Počúvajte Banskú Bystricu"
Prvé hlásenia vyzývali poslucháčov, aby prepli z bratislavského programu na vysielanie z Banskej Bystrice a upozornili na to aj svojich známych – informácie z povstaleckého územia sa tak šírili ústnym podaním rovnako ako éterom.
Cieľ pre nemecké bombardéry
Vysielač sa stal orgánom Slovenskej národnej rady a rýchlo získal mobilizačný význam doma i v zahraničí. Práve preto sa stal aj vojenským cieľom – 2. septembra 1944 ho zničilo bombardovanie a vysielanie muselo pokračovať z provizórnych, mobilných staníc vo Zvolene, Brezne a inde.
Posledné slová z Donovalov
Slobodný slovenský vysielač napokon odvysielal svoje posledné hlásenie 27. októbra 1944 z Donovalov – výzvu bojovať až do víťazného konca. Fungoval necelé dva mesiace, no stal sa jedným z najvýznamnejších komunikačných nástrojov povstania.