Pôvod slova
Slovo atóm pochádza z gréckeho átomos (ἄτομος), zloženého z predpony a- (bez) a slova tomos (rez, deliteľnosť) – doslova teda „nedeliteľný". Pojem po prvý raz použili starogrécki filozofi Leukippos a Démokritos približne v 5. storočí pred Kr. na označenie najmenšej, ďalej nedeliteľnej časti hmoty.
Nedeliteľné, kým sa nedokázal opak
Moderná chémia 19. storočia pojem prevzala v presvedčení, že atómy sú skutočne základnými, nedeliteľnými stavebnými kameňmi hmoty – presne v duchu pôvodného gréckeho významu.
Irónia narodeninového dieťaťa
Práve fyzik narodený 30. augusta – Ernest Rutherford – v roku 1911 ukázal, že atóm nedeliteľný nie je: má vnútornú štruktúru s malým jadrom obklopeným elektrónmi. O šesť rokov neskôr sa mu dokonca podarilo jadro jedného prvku premeniť na iný. Slovo, ktoré malo znamenať nedeliteľnosť, sa tak stalo synonymom presného opaku.
Stopy v jazyku dodnes
Napriek tomu, že fyzikálne poznanie pojem vyvrátilo, slovo atóm ostalo v slovenčine aj vo väčšine svetových jazykov – a stalo sa základom pre ďalšie výrazy ako atómová energia, atómovka či atomizácia (rozdrobenie na malé časti), kde grécky koreň žije ďalej vo význame, ktorý s pôvodnou fyzikou už takmer nesúvisí.