Dnešný deň ponúka päť historických vrstiev, z ktorých každá má prekvapivo konkrétny dotyk so slovenskou skúsenosťou.
Rím sa rodí na brehoch Tiberu — a zanedlho príde k Dunaju
Podľa výpočtov rímskeho polyhistora Marka Terentia Varrona práve 21. apríla 753 pred n. l. Romulus a Remus založili mesto Rím. Legenda legendou, no dôsledky boli pre naše územie celkom hmatateľné. Rímske légie sa napokon usadili priamo na dnešnom slovenskom území — vojenský tábor Gerulata pri Rusovciach, nápis na trenčianskej skale z roku 179 n. l. (Laugaricio) či Limes Romanus pozdĺž Dunaja to dosvedčujú dodnes. Rím, ktorý sa vraj zrodil v tento deň, formoval aj krajinu, ktorá sa raz bude volať Slovensko.
Bitka pri Mutine: Rímska republika v kŕčoch
V roku 43 pred n. l. sa pri Mutine stretli vojaci Marka Antonia s oddielmi Decima Bruta, jedného z Caesarových vrahov. Občianske vojny, ktoré nasledovali, urýchlili premenu republiky na cisárstvo — a práve expanzia cisárskeho Ríma priviedla légie na stredný Dunaj, do priameho kontaktu s keltskými a germánskymi kmeňmi na území dnešného Slovenska.
Bach a slovenskí evanjelici
Keď 21. apríla 1725 v Lipsku zaznela Bachova kantáta Bleib bei uns, denn es will Abend werden (BWV 6), evanjelická hudba barokovej éry už dávno prekračovala hranice Saska. Slovenské evanjelické komunity — Bratislava, Banská Štiavnica, Levoča — boli súčasťou toho istého luteránskeho kultúrneho priestoru. Bachove chorály zneli v slovenských kostoloch, jeho tradícia utvárala generácie slovenských kantorov a organistov. Spojenie Lipska a horného Uhorska nebolo abstraktné — spájala ich viera, jazyk a noty.
Houston víťazí, Slováci prídu neskôr
21. apríla 1836 porazil Sam Houston mexickú armádu v bitke pri San Jacinte a zabezpečil nezávislosť Texaskej republiky. Pre Slovákov je tu priama línia: od druhej polovice 19. storočia smerovali tisíce slovenských vysťahovalcov práve do Texasu. Komunity v okolí miest ako Rosenberg či Flatonia si udržiavali slovenský jazyk, zvyky a spolky ešte desaťročia. Texas, ktorý si Houston vybojoval, sa stal jedným z cieľov najväčšej slovenskej emigračnej vlny.
Chicago — slovenská metropola za oceánom
V tento deň sa narodili dvaja budúci starostovia Chicaga — John Putnam Chapin (1810) a Alson Sherman (1811). Chicago, ktoré títo muži spravovali v 40. rokoch 19. storočia, sa o pár desaťročí stalo jedným z najväčších slovenských miest mimo Európy. Slováci tam zakladali farnosti, noviny, spolky — a vybudovali komunitu, ktorá zásadne ovplyvnila aj politický vývoj doma.
Žiadny z týchto príbehov nie je čisto „cudzí". Rímske cesty, luteránske chorály, texaské farmy aj chicagské spolky — to všetko je aj slovenská história, len písaná inde.