Dvadsiaty prvý apríl je dňom republík. V roku 43 pred n. l. sa pri Mutine stretli vojaci Marca Antonia s oddielmi Decima Bruta — jedného z vrahov Caesara — v boji o budúcnosť rímskej republiky. O takmer dve tisícročia neskôr, v roku 1836, armáda Texaskej republiky pod velením Sama Houstona porazila mexické vojská Santa Anny. Jedno slovo, dva svety, ten istý princíp. Odkiaľ sa však vzalo?
Pôvod. Latinské rēs pūblica doslova znamená „vec verejná" — teda záležitosť, ktorá patrí všetkým, nie jednému vládcovi. Rēs je „vec, majetok, záležitosť", pūblica pochádza z populicus, odvodené od populus — „ľud". Rimania týmto pojmom označovali štátne zriadenie, v ktorom moc nevykonával kráľ, ale volení úradníci. Po vyhnaní posledného rímskeho kráľa Tarquinia Superba okolo roku 509 pred n. l. sa rēs pūblica stala oficiálnym názvom rímskeho štátu.
Vývoj. V stredoveku slovo takmer zmizlo z bežného užívania — feudálna Európa mala pre vládu iné modely. Návrat prišiel s renesanciou a humanistami, ktorí čítali Cicerona a Livia. Taliančina si ho prisvojila ako repubblica, francúzština ako république. Do slovenčiny preniklo cez latinskú učenú tradíciu a nemecké prostredie (Republik) niekedy v 18. storočí, keď sa formoval moderný politický slovník.
Dnešné použitie. Slovenčina pozná slovo v úzkom politickom zmysle — „štát, v ktorom je hlava štátu volená" — aj v širšom, knižnom význame blízkom pôvodnému latinskému: „verejná vec, spoločná záležitosť". Hovoríme o Slovenskej republike, ale aj o „akademickej obci ako republike ducha". V publicistike sa objavuje aj ironicky — „banánová republika" — čo je presný opak pôvodného ideálu.
Jazykový fakt. Slovenčina patrí medzi jazyky, kde sa latinský tvar prevzal celý, bez prekladu. Čeština a slovenčina nepoužívajú kalk — na rozdiel napríklad od ruštiny, ktorá popri prevzatom republika (республика) dlho poznala aj domáci opis obščeje delo (общее дело, „spoločná vec"). Texaská republika, ktorej víťazstvo si dnes pripomíname, existovala len desať rokov (1836–1846). No slovo republika v jej názve stačilo na to, aby sa Houston a jeho muži vnímali nie ako povstalci, ale ako zakladatelia legitímneho štátu. Slová majú svoju váhu — a republika ju má už vyše dva a pol tisícročia.