Rok 1963 si väčšina ľudí spája s americkým hnutím za občianske práva — s Martinom Lutherom Kingom a pochodom na Washington. No práve 30. apríla 1963 sa rasová diskriminácia ukázala v plnej nahote aj na druhej strane Atlantiku. Spoločnosť Bristol Omnibus Company spolu s odbormi Transport and General Workers' Union odmietli zamestnať černošských pracovníkov.
Paradox bol zrejmý: Británia sa prezentovala ako krajina, ktorá práve oslobodzovala svoje bývalé kolónie, no doma jej mestská doprava otvorene bránila ľuďom pracovať na základe farby pleti. A nešlo o žiadnu skrytú džentlmenskú dohodu — bol to verejne známy postoj firmy aj odborov, teda organizácie, ktorá mala zo svojej podstaty chrániť práva všetkých pracujúcich.
Bristol Omnibus Company patrila medzi najstaršie autobusové spoločnosti v Spojenom kráľovstve a dominovala doprave v Bristole aj v širšom okolí grófstiev Gloucestershire, Somerset a Wiltshire. Jej odmietavý postoj vyvolal vlnu protestov, ktoré sa stali britskou obdobou amerického boja proti segregácii. Kauza ukázala, že diskriminácia nebola len „americký problém" — mala rovnako hlboké korene aj v krajine, ktorá sa hrdo hlásila k tradícii tolerancie a férovosti.