1849 — rok, ktorý Slovensko poznačil dvojnásobne

V deň, keď sa v Dánsku narodil budúci dokumentarista biedy Jacob Riis a v Nemecku budúci ríšsky kancelár Bernhard von Bülow, žilo Slovensko uprostred vlastného zemetrasenia. Rok 1849 bol pre Slovákov rokom dobrovoľníckych výprav Štúra, Hurbana a Hodžu — ozbrojeného pokusu vybojovať si národné uznanie počas revolúcie proti Uhorsku. Kým Riis neskôr fotografoval biedu newyorských slumov, tisíce Slovákov práve takú biedu o pár desaťročí zažili na vlastnej koži — ako emigranti v amerických baniach a fabrikách. A Bülow? Ako kancelár presadzoval nemeckú Weltpolitik, ktorá priamo ovplyvňovala mocenskú rovnováhu v Rakúsko-Uhorsku, a tým aj každodenný život Slovákov v Hornom Uhorsku.

1855 — Walker plachtí, Slováci sa balia

Keď William Walker vyplával zo San Francisca dobývať Nikaraguu, americký kontinent už pomaly siahal aj po slovenských pracovných silách. Vlna vysťahovalectva síce kulminovala až na prelome storočí, no Amerika sa v slovenskom povedomí už vtedy ukotvovala ako krajina príležitostí — aj krajina dobrodruhov Walkerovho typu. Filibusterstvo — súkromné vojenské výpravy s cieľom kolonizácie — bolo odvrátenou tvárou toho istého „amerického sna", za ktorým Slováci neskôr odchádzali.

1920 — boľševický pokus o prevrat a slovenská skúsenosť

Boľševici sa 3. mája 1920 pokúsili o prevrat s oporou červenoarmejcov v Azerbajdžane. Pre Slovensko to nebola abstraktná správa z ďalekého Kaukazu. Len rok predtým, v júni 1919, existovala na juhu Slovenska nakrátko Slovenská republika rád — boľševický útvar nastolený maďarskou Červenou armádou Bélu Kuna. Mladé Československo zažilo priamy vpád a ideologickú infiltráciu. Každý ďalší boľševický pokus o rozširovanie moci — vrátane tohto kaukazského — preto v Prahe aj Bratislave sledovali s oprávnenou nervozitou.

1939 — Bose zakladá blok, Slovensko je už satelitom

Subhas Chandra Bose vytvoril All India Forward Bloc v opozícii voči umiernenému krídlu indického národného hnutia. Písal sa máj 1939 — dva mesiace po tom, čo sa Slovensko pod Jozefom Tisom stalo vazalským štátom nacistického Nemecka. Paradox dejín: Bose, bojovník proti britskému kolonializmu, neskôr sám hľadal oporu u Hitlera a v Tokiu. Slovenský štát a Boseho hnutie tak skončili na tej istej strane — nie z rovnakých dôvodov, ale s rovnako problematickým dedičstvom.

1839 — Paer odchádza, Viedeň hrá ďalej

Taliansky operný skladateľ Ferdinando Paer zomrel v roku, keď slovenský kultúrny život ešte gravitoval k Viedni. Paer pôsobil na cisárskych dvoroch po celej Európe vrátane Viedne — centra monarchie, kam slovenskí vzdelanci cestovali za kultúrou, vzdelaním a inšpiráciou. Jeho opery počúvalo aj obecenstvo, z ktorého o pár rokov vyrástli štúrovci.

Tretí máj ukazuje jedno: Slovensko nikdy nebolo izolovaným kútom Európy. Každý prevrat, každá výprava, každá ideológia sa sem dostala — niekedy s oneskorením, niekedy bolestne rýchlo.