Slovo filantrop sa vynára pri otvorení Carnegie Hall 5. mája 1891 — koncertnej sály, ktorú dal postaviť oceľový magnát Andrew Carnegie. Muž, ktorý nahromadil jeden z najväčších amerických majetkov, sa rozhodol vracať peniaze spoločnosti. Práve na označenie takéhoto človeka používame slovo s prastarými koreňmi.
Pôvod. Základ tvorí starogrécke philánthrōpos (φιλάνθρωπος), zložené z philos — milujúci, priateľský — a ánthrōpos — človek. Doslova teda „ten, kto miluje ľudí". V antickom Grécku sa výraz objavoval už u dramatika Aischyla; v jeho podaní Prométeus prejavil philanthrōpía tým, že ľuďom daroval oheň.
Vývoj. Latinčina prevzala grécke slovo ako philanthropus. Vo francúzštine sa v 17. storočí ustálil tvar philanthrope, odkiaľ prešiel do angličtiny aj do stredoeurópskych jazykov. Do slovenčiny sa dostal cez nemčinu a češtinu v 19. storočí, keď osvietenské kruhy propagovali myšlienku systematickej dobročinnosti.
Dnešné použitie. V súčasnej slovenčine filantrop označuje človeka, ktorý venuje vlastné zdroje — financie, čas, vplyv — na verejnoprospešné ciele. Od bežného darcu sa líši rozsahom a systematickosťou. Odvodené slová: filantropia, filantropický, filantropizmus.
Jazykový fakt. Antonymom filantropa je mizantrop — z gréckeho mīseín (nenávidieť) a ánthrōpos. Zaujímavé je, že kým slovo mizantrop nesie jednoznačne negatívny náboj, filantrop sa v modernej reči občas používa aj ironicky — na označenie boháča, ktorý si dobročinnosťou kupuje povesť. Carnegie sám tento paradox stelesňoval: budoval koncertné sály a knižnice, no jeho oceliarne boli povestné drsnými pracovnými podmienkami.