Keď francúzsky pilot Charles Nungesser 8. mája 1927 vzlietol z Paríža na bipláne L'Oiseau Blanc, bol už vtedy uznávaným esom — stíhačom so 43 potvrdenými vzdušnými víťazstvami z prvej svetovej vojny. Slovo „eso" sa dnes používa bežne. Jeho cesta jazykom je však všetko, len nie priamočiara.
Pôvod. Základ tvorí latinské as (v genitíve assis), čo bola najmenšia rímska minca a zároveň základná jednotka váhy. Rimania slovom označovali niečo elementárne, nedeliteľné — jednotku, z ktorej sa všetko ostatné odvodzuje. Z latinčiny prešlo slovo do starofrancúzštiny ako as, neskôr do nemčiny ako Ass a napokon do ďalších európskych jazykov.
Kartový zlom. Rozhodujúci posun významu priniesli hracie karty. V kartových hrách sa esom začala označovať karta s hodnotou jedna — no v mnohých hrách práve táto karta bije všetky ostatné. Najnižšia sa stala najvyššou. Z bezvýznamnej jednotky sa stalo trumfové víťazstvo.
Vzdušný boj. Počas prvej svetovej vojny francúzske noviny prevzali tento kartový význam a začali ho uplatňovať na pilotov s piatimi a viac zostrelenými lietadlami. Prvým oficiálnym esom sa stal Adolphe Pégoud v roku 1915. Nungesser s 43 víťazstvami patril medzi absolútnu elitu. Pojem as de l'aviation sa rýchlo rozšíril do angličtiny (ace), nemčiny (Fliegerass) aj slovenčiny.
Moderné použitie. Dnes hovoríme o esách tenisu, futbalu či podnikania. Slovo stratilo väzbu na vojnu aj na karty a znamená jednoducho: ten najlepší. V športovej žurnalistike označuje dominantného jednotlivca, v bežnej reči niekoho výnimočne šikovného.
Jazykový fakt. Slovenčina pozná aj odvodeninu „esový" či „mať eso v rukáve" — frazeologizmus stále odkazujúci na kartovú hru. Zaujímavé je, že v niektorých jazykoch si slovo zachovalo pôvodný „nízky" význam: v angličtine ace v tenise označuje podanie, ktoré súper ani nestihne zasiahnuť — návrat k myšlienke jedného jediného, rozhodujúceho úderu. Jedno slovo, tisícročná cesta od rímskej mince po kokpit nad Atlantikom.