Dňa 10. mája 1941 urobil Rudolf Hess, zástupca Führera a jeden z najvyššie postavených mužov nacistického Nemecka, niečo, čo nedávalo zmysel nikomu — ani vlastným, ani nepriateľom. Sám, bez sprievodu a bez vedomia Berlína, nasadol do stíhačky Messerschmitt a odletel smerom k Británii. Nad Škótskom vyskočil s padákom.
Jeho cieľ? Vyjednať mier s Britániou a presvedčiť Londýn, aby vystúpil z vojny. Hess veril, že sa mu podarí nadviazať kontakt s britskou aristokraciou naklonenou vyjednávaniu. Namiesto toho ho zajal miestny farmár.
Paradox celej udalosti je zrejmý: tretí najvplyvnejší muž Tretej ríše sa dobrovoľne vzdal moci, slobody aj bezpečia — a získal za to doživotné väzenie. Británia ho nikdy nebrala ako seriózneho vyjednávača. Hitler zuril a okamžite vyhlásil Hessa za blázna. Hess strávil zvyšok vojny v britskom zajatí, po norimberskom procese bol odsúdený za zločiny proti mieru a zostal väzňom až do svojej smrti v roku 1987 — ako posledný väzeň berlínskej väznice Spandau.
Jeden let, jeden padák, žiadny výsledok. Len 46 rokov za múrmi.