Spálené poznanie (1933)
Najbolestivejší vedecký moment tohto dňa sa odohral v Berlíne. Nacisti 10. mája 1933 hodili do plameňov tisíce kníh z Inštitútu pre sexuálnu vedu — prvého sexuologického výskumného centra na svete, založeného v roku 1919. Inštitút zhromažďoval priekopnícky materiál o ľudskej sexualite, endokrinológii a rodovej identite v čase, keď tieto témy stáli na samom okraji akademického záujmu. Jedno popoludnie zničilo desaťročia empirických dát, ktoré sa už nikdy nepodarilo rekonštruovať.
Inžinierstvo viktoriánskej éry (1812)
V tento deň sa narodil William Henry Barlow — civilný inžinier, ktorý posunul hranice materiálového inžinierstva. Jeho najznámejším dielom je nádražie St Pancras v Londýne, kde navrhol oceľový oblúkový krov s rozpätím 74 metrov — v čase dokončenia najširšiu jednolodnú konštrukciu na svete. Barlow riešil problémy statiky, termálnej rozťažnosti kovov a zaťaženia vetrom desaťročia predtým, než existovali počítačové simulácie.
Hessov let a limity navigácie (1941)
Rudolf Hess 10. mája 1941 sám pilotoval stíhačku Messerschmitt Bf 110 z Augsburgu do Škótska — takmer 1 500 km nad nepriateľským vzdušným priestorom. Z leteckého hľadiska šlo o pozoruhodný výkon sólovej nočnej navigácie pomocou rádiových majákov a astronavigácie. Hess pristál padákom, keď mu došlo palivo — presne podľa plánu. Technicky úspešná misia, politicky absurdná.
Rochambeau a vojenská logistika (†1807)
Generál Rochambeau, ktorý zomrel v tento deň, stojí za jedným z najkomplexnejších logistických výkonov 18. storočia: koordinovaný presun francúzskej armády z Rhode Islandu do Virgínie (cca 600 km) synchronizovaný s príchodom francúzskej flotily. Obliehanie Yorktownu v roku 1781 bolo triumfom nielen taktiky, ale aj kartografie, balistiky a fortifikačného inžinierstva svojej doby.
Veda nepotrebuje povolenie — ale dá sa spáliť za jedno popoludnie.