Churchill prichádza, Slovenský štát mlčí
10. mája 1940 Neville Chamberlain odstúpil a odporučil Winstona Churchilla za svojho nástupcu. Pre Londýn to bol zlom — koniec politiky ústupkov, začiatok skutočného odporu voči nacizmu.
Pre Bratislavu to bola zlá správa. Slovenský štát pod vedením Jozefa Tisa existoval necelý rok a svoju budúcnosť vsadil na Berlín. Nový britský premiér, ktorý odmietol akýkoľvek kompromis s Hitlerom, znamenal predĺženie vojny — a tým aj predĺženie záväzkov, ktoré Tisov režim voči Ríši mal. Churchillova vláda nikdy Slovenský štát neuznala. Z pohľadu Londýna Slovensko jednoducho neexistovalo.
Hessov let a Tisova lojalita
10. mája 1941 — presne rok po Churchillovom nástupe — zástupca Führera Rudolf Hess vyskočil s padákom nad Škótskom. Chcel vyjednať mier s Britániou. Hitler ho okamžite vyhlásil za šialenca.
Bratislava sa o Hessovom lete dozvedela z nemeckých agentúr. Pre Tisov režim to bol nepríjemný moment: ak aj druhý muž Ríše pochyboval o víťazstve natoľko, že hľadal separátny mier, čo to hovorilo o spojenectve, na ktoré Slovensko stavalo? Odpoveď režimu bola jednoduchá — mlčať a pokračovať v lojalite. O dva mesiace sa slovenské jednotky pridali k operácii Barbarossa.
1849: Kým sa v New Yorku strieľalo, na Slovensku sa bojovalo
10. mája 1849 vypukla v New Yorku vzbura pri divadle Astor Place — spor dvoch hercov, Edwina Forresta a Williama Macreadyho, prerástol do krvavých pouličných bojov. Amerika riešila kultúrne vojny medzi anglofóbmi a anglofilmi.
Na Slovensku prebiehali vojny skutočné. Jar 1849 bola obdobím slovenských dobrovoľníckych výprav. Štúr, Hurban a Hodža organizovali ozbrojený odpor proti maďarskej revolučnej vláde, ktorá odmietala slovenské národné požiadavky. Kým New York riešil rivalitu hercov, slovenské mestečká horeli.
Pálenie kníh — varovanie, ktoré sme nepočúvali
10. mája 1933 nacisti v Berlíne spálili tisíce kníh z Inštitútu pre sexuálnu vedu. Bol to jeden z prvých verejných aktov systematického ničenia vedy a kultúry.
Slovensko bolo vtedy súčasťou Československej republiky a udalosť sledovalo z bezpečnej vzdialenosti. O šesť rokov už bezpečná vzdialenosť neexistovala. Po vzniku Slovenského štátu v roku 1939 prišli vlastné zoznamy zakázaných kníh, vlastná cenzúra, vlastné vylučovanie — vrátane protižidovskej legislatívy, ktorá patrila k najtvrdším v Európe.
Na okraji: inžinier, ktorý formoval železnice
William Henry Barlow sa narodil 10. mája 1812. Preslávil sa ako železničný inžinier a konštruktér stanice St Pancras v Londýne. V tom istom období sa v Uhorsku — vrátane slovenských krajov — budovala Košicko-bohumínska železnica, chrbtica dopravy, ktorá dodnes spája sever s juhom. Barlow a jeho generácia definovali, ako bude Európa prepojená. Slovenské mestá ako Žilina či Poprad vďačia za svoj rast práve železnici tejto éry.
10. máj ukazuje opakujúci sa vzorec: veľké rozhodnutia padali v Londýne, Berlíne a New Yorku. Slovensko bývalo ich objektom, nie subjektom. Pochopenie tohto vzorca je prvý krok k tomu, aby to tak nemuselo byť vždy.