Slovo, ktoré 10. mája 1941 dostalo politický rozmer — v noci, keď zástupca führera Rudolf Hess vyskočil z Messerschmittu nad Škótskom.
Pôvod. Slovenské padák je priehľadná odvodenina od slovesa padať, s príponou -ák označujúcou nástroj alebo prostriedok (porovnaj: plávak, háčik → hádzak). Ide o domáci slovanský koreň — praslovanské \padati súvisí s pohybom smerom nadol, s pádom. Čeština používa totožný tvar padák, poľština siahla po inom riešení — spadochron (z spadać + gréckeho chronos/chron-*, teda doslova „to, čo spomaľuje pád"), čím sa priblížila ku konštrukcii francúzskeho originálu.
Francúzsky vzor. Samotný koncept aj pomenovanie parachute vznikli vo Francúzsku. Skladá sa z predpony para- (z talianskeho parare — brániť, chrániť) a chute (pád, z latinského cadere). Doslova teda „to, čo bráni pádu". Prvé praktické pokusy sa spájajú s Louisom-Sébastienom Lenormandom a André-Jacquesom Garnerínom koncom 18. storočia. Angličtina slovo prevzala priamo z francúzštiny bez zmeny.
Vývoj významu. Pôvodne čisto technický termín — kus plátna, ktorý spomaľuje pád z výšky. V 20. storočí sa s rozvojom vojenského letectva stal padák štandardnou výbavou pilotov a výsadkárov. Počas druhej svetovej vojny sa slovo dostalo do každodenného jazyka: správy o výsadkoch, záchranných zoskokoch a partizánskych zásobovacích letoch ho zdomácnili v novinárčine aj v bežnej reči.
Dnešné použitie. Okrem letectva a športového parašutizmu žije padák najmä v prenášanom význame. Zlatý padák — vysoké odstupné pre manažéra — je jedným z najfrekventovanejších ekonomických výrazov v slovenských médiách. Mať padák znamená mať zaistenú únikovú cestu, záložný plán. Sloveso padákovať sa objavuje v neformálnej reči vo význame „zachrániť sa na poslednú chvíľu".
Jazykový fakt. Slovenčina a čeština patria medzi jazyky, ktoré si pri tvorbe tohto slova vystačili s vlastným koreňom a domácou slovotvornou príponou — na rozdiel od väčšiny európskych jazykov, ktoré prevzali francúzsky tvar parachute alebo ho len mierne prispôsobili. Je to ukážka produktívnosti slovanskej slovotvorby: jeden koreň (pad-), jedna prípona (-ák) a vznikne slovo, ktoré nepotrebuje vysvetľovanie. Každý hovoriaci intuitívne chápe, že padák súvisí s padaním — čo sa o francúzskom parachute v angličtine povedať nedá.