V noci zo 16. na 17. mája 1943 odštartovala jedna z najnezvyčajnejších vojenských operácií druhej svetovej vojny. Letka 617 britského Kráľovského letectva (RAF) zaútočila na nemecké priehrady zbraňou, ktorá sa na prvý pohľad zdala absurdná — bombami navrhnutými tak, aby sa odrážali od vodnej hladiny.
Stál za tým inžinier Barnes Wallis. Jeho špeciálne valcovité bomby sa po zhodení z lietadla odrážali po hladine priehradného jazera — podobne ako ploché kamienky pri detskej hre na žabky. Po sérii odskokov dosiahli telo hrádze, skĺzli po nej ku dnu a tam explodovali. Wallis totiž vedel, že útok konvenčnými bombami zhora by masívne betónové priehrady nepoškodil. Potreboval dostať nálož priamo k základom — a voda mu v tom paradoxne pomohla.
Operácia Chastise prerazila priehrady Möhne a Edersee. Údolím Ruhru a Ederu sa prevalili ničivé záplavy. Priehrada Sorpe utrpela poškodenie, no odolala. Nálet mal strategický vplyv na nemecký vojnový priemysel závislý od vodnej energie a zásobovania.
Z 19 bombardérov Lancaster, ktoré v ten večer vzlietli, sa osem nevrátilo. Letka 617 si vyslúžila prezývku „Dambusters" — ničitelia priehrad — a dodnes patrí medzi najlegendárnejšie jednotky RAF. Samotný princíp odrážajúcej sa bomby však zostáva jedným z najvynaliezavejších inžinierskych riešení, aké vojenská história pozná. Kto by povedal, že detská hra so žabkami inšpiruje zbraň, ktorá zmenila priebeh vojny.