Slovo opera vďačí za svoj pôvod latinčine. Pochádza z latinského opera, čo je množné číslo slova opus — práca, dielo, úsilie. V starovekom Ríme opus označovalo akúkoľvek ľudskú činnosť, od murárskeho remesla po literárnu tvorbu. Množné opera znamenalo jednoducho „diela" alebo „práce".
Zlom nastal na prelome 16. a 17. storočia v Taliansku. Skupina florentských intelektuálov známa ako Camerata sa pokúšala oživiť antickú grécku drámu — predstavenia, v ktorých sa spev, hudba a herectvo spájali do jedného celku. Nový žáner začali nazývať opera in musica, doslova „dielo v hudbe". Postupne sa zaužívalo skrátené opera.
Práve Claudio Monteverdi, ktorého dielo Il ritorno d'Ulisse in patria zaznelo v modernej podobe prvýkrát 16. mája 1925 v Paríži, posunul operu z experimentu na plnohodnotnú umeleckú formu. Jeho partitúry priniesli dramatickú hĺbku, orchestrálnu farebnosť a psychologickú kresbu postáv, aká dovtedy nemala v hudbe obdobu.
Do slovenčiny slovo preniklo cez nemčinu a taliančinu bez väčších tvarových zmien. Používame ho dodnes v pôvodnom význame — hudobno-dramatické javiskové dielo. Odvodené výrazy ako opereta (zdrobnenina, „malá opera") či operný sú pevnou súčasťou jazyka.
Zaujímavý je významový oblúk: z prozaického latinského „práca" sa stalo označenie jedného z najkomplexnejších umeleckých žánrov. Ten vyžaduje súčinnú prácu libretistov, skladateľov, spevákov, hudobníkov, režisérov a scénografov. Etymológia tu neklame — opera skutočne je opus, dielo v najnáročnejšom zmysle slova.