Slovo verizmus vstúpilo do dejín hudby presne 17. mája 1890, keď v rímskom Teatro Costanzi zaznela premiéra opery Cavalleria rusticana Pietra Mascagniho. Tento jediný večer otvoril novú éru talianskej hudobnej drámy.
Pôvod. Základ tvorí talianske slovo vero — pravdivý, skutočný — odvodené z latinského verus (pravý, ozajstný). Prípona -ismo označuje umelecký alebo myšlienkový smer. Verismo teda doslova znamená „pravdivosť" či „skutočnostnosť". Do slovenčiny sa termín prevzal ako verizmus s posunom prípony na domáce -izmus.
Vývoj. Pojem sa pôvodne objavil v talianskej literatúre 80. rokov 19. storočia — označoval prozaikov, ktorí písali o živote sicílskych roľníkov a mestskej chudoby bez prikrášľovania. Giovanni Verga bol jeho literárnym otcom. Mascagni tento prístup preniesol na operné javisko: namiesto mytologických hrdinov a kráľov postavil na scénu žiarlivého dedinčana, ktorý zomiera pri pouličnom súboji. Surový dej, krátky formát, brutálna emócia.
Dnešné použitie. V modernej slovenčine sa verizmus používa predovšetkým v muzikológii a teatrológii. Označuje operný repertoár Mascagniho, Leoncavalla, mladého Pucciniho. Širšie sa termín občas objaví v diskusiách o filme či literatúre ako synonymum pre nekompromisný realizmus — drsné príbehy bez happy endu.
Jazykový fakt. Latinské verus zanechalo stopu naprieč európskymi jazykmi: anglické very (veľmi) pôvodne znamenalo „skutočne, naozaj"; francúzske vrai (pravdivý) je jeho priamym potomkom; a slovenské právnické verifikácia zdieľa ten istý koreň. Jedno slovo, jedna premiéra — a celý žáner dostal meno.