Dnešok v kalendári neponúka veľké filmové premiéry ani knižné udalosti, no pri bližšom pohľade odkrýva dva príbehy o tom, ako nové médiá formovali kultúru celého kontinentu.
Muž, ktorý dal vojne tvár
18. mája 1822 sa narodil Mathew Brady — fotografický priekopník, ktorý sa učil priamo u vynálezcu Samuela Morsea. Brady otvoril ateliér v New Yorku v roku 1844 a postupne nafotil celý panteón amerických prezidentov od Johna Quincyho Adamsa po Abrahama Lincolna.
Jeho najväčší odkaz je však vizuálna kronika americkej občianskej vojny. Práve armáda Tennessee, ktorá 18. mája 1863 pod velením Granta prekračovala rieku Big Black River, patrila k jednotkám, ktoré Bradyho tímy zachytávali na kolódiových doskách. Bez jeho objektívu by vojnové hrôzy zostali len slovami v novinách. Brady vytvoril vojnovú fotožurnalistiku — a s ňou aj predstavu, že obraz môže zmeniť verejnú mienku.
Sestra Aimee: éra celebrít sa začala v kostole
O storočie neskôr, 18. mája 1926, zmizla pri pláži Venice Beach v Los Angeles evanjelistka Aimee Semple McPhersonová. Údajný únos sa stal celonárodnou senzáciou, no kultúrne zaujímavejšie je, prečo bola taká slávna.
McPhersonová ako prvá naplno využila rozhlasové vysielanie na šírenie bohoslužieb aj zbierok. Bola kanadsko-americkou mediálnou celebritou 20. a 30. rokov, zakladateľkou cirkvi Foursquare Church. V dobe, keď rádio ešte len hľadalo svoj jazyk, ona už vedela, že mikrofón je nástroj masovej kultúry. Jej model — charizmatická osobnosť plus vysielacie médium — predznamenal éru televíznych kazateľov a napokon aj influencerov.
Dva rôzne storočia, rovnaká pointa: kultúra sa nemení len tým, čo sa hovorí, ale tým, ako sa to dostane k ľuďom. Brady mal sklenené platne, McPhersonová rozhlasový vysielač. Obaja pochopili skôr než ostatní, že nové médium nie je len nástroj — je to jazyk.