Narodenie Mathewa Bradyho 18. mája 1822 pripomína, že fotografia ako médium aj ako slovo má prekvapivo krátku históriu — a pritom zmenila spôsob, akým ľudstvo dokumentuje samo seba.
Pôvod. Slovo vzniklo spojením dvoch gréckych koreňov: phōs (φῶς), genitív phōtós — „svetlo", a graphḗ (γραφή) — „písanie, kreslenie". Doslova teda ide o „kreslenie svetlom". Termín sa pripisuje britskému vedcovi sir Johnovi Herschelovi, ktorý ho použil v roku 1839 v liste Kráľovskej spoločnosti. Nezávisle sa objavil aj vo francúzskych a nemeckých textoch toho istého obdobia — slovo jednoducho viselo vo vzduchu, pretože technika už existovala a potrebovala meno.
Vývoj. Predtým sa používali opisné názvy: Daguerre hovoril o daguerrotypii, Talbot o kalotypii („krásny odtlačok"). No práve fotografia zvíťazila, lebo bola neutrálna — nepatrila žiadnemu vynálezcovi, len opisovala princíp. Do slovenčiny prenikla cez nemčinu (Photographie) v druhej polovici 19. storočia a rýchlo zdomácnela. Bradyho generácia fotografov ešte pracovala s mokrými kolódiovými doskami a expozičnými časmi v desiatkach sekúnd — no slovo, ktoré ich remeslo pomenovalo, sa od ich čias nezmenilo.
Dnešné použitie. Slovenčina pozná celú rodinu odvodenín: fotograf, fotografický, fotografovať, fotiť (hovorovo), fotka. V digitálnej ére sa význam rozšíril — „fotografia" dnes pokrýva všetko od satelitných snímok po selfie, hoci princíp zachytávania svetla zostáva rovnaký.
Jazykový fakt. Grécky koreň phōs sa skrýva v desiatkach moderných slov: fotón, fotosyntéza, fotovoltaika, fosfor (doslova „nosič svetla"). Zaujímavé je, že samotní Gréci slovo fotografia nepoužívali — v modernej gréčtine sa ujal tvar photographía (φωτογραφία), ktorý je spätnou výpožičkou z európskych jazykov 19. storočia. Svetlo si teda najprv požičalo grécke meno a potom sa ako hotové slovo vrátilo späť do gréčtiny.